Po celonočnom čakaní na správy o rokovaní našej nastávajúcej vláde som sa dočkal aktivácie svojho blogu, a tak som sa rozhodol hneď využiť príležitosť. Chcel by som prvý článok venovať súčasnej neutešenej situácii v Kirgizsku. Hneď na úvod by som zrejme mal objasniť výber nadpisu. Dôvod je jednoduchý. Pred pár dňami som sa zhodou okolností prehrabával v starších článkoch, kde Kirgizsko bolo opisované ako svetlá výnimka v nestabilnej Strednej Ázii. Žiaľ, dnes to je už dávna história…
Pár riadkami by som sa chcel venovať otázke riešenia tejto krízy, ktorá si vyžiadala (prinajmenšom) stovky obetí, a státisíce ľudí vyhnala z domovov. Aj keď sám seba nepovažujem za veľkého fanúšika vojenských operácií, myslím si, že situácia dozrela do štádia, v ktorom by mali zasiahnuť mierové zbory. Kirgizská vláda už koniec – koncov požiadala Rusko o pomoc, nakoľko jej bezpečnostné zložky situáciu nezvládajú. Navyše, Rusko je na čele vojenskej organizácie krajín Strednej Ázie (niečo ako mini-NATO). Táto organizácia vznikla za účelom rýchlej reakcie na krízovú situácie v oblasti.
Za rozhodnutiami politikov v takýchto prípadoch sú zväčša zákulisné hry, ktorým obyčajný človek nemá šancu porozumieť (a ak si myslí že áno, tak sa jednoducho mýli). Okrem Ruska je tu ale ešte OSN, ktorá inak obľubuje komentovať dianie vo svete. Avšak aj OSN sa obmedzilo na pár prázdnych fráz…Okrem humanitárnej pomoci, ktorá je bez pochýb beznádejne rozkrádaná, nedošlo k žiadnym krokom k zastaveniu násilností. Žiaľ, nejak takto to začínalo aj v Rwande v roku 1994. Výsledkom bol milión mŕtvych ľudí. Snáď si to zodpovední uvedomia skôr, než bude neskoro…